Rostovský másiar
Šarlota Formanová
Andrej Čikatilo známy ako Rostovský mäsiar je považovaný za jedného z najbrutálnejších a najvýkonnejších sériových vrahov v histórii ľudstva. Počet jeho obetí dosahuje viac ako päťdesiat a jeho vyčíňanie trvalo dlhých dvanásť rokov. Aký je príbeh tohto beštiálneho maniaka?
Andrej Čikatilo sa narodil 16. októbra 1936 v obci Jabločnoje v Sovietskom zväze (na území dnešnej Ukrajiny) počas Stalinovho režimu. Po začatí vojny bol jeho otec naverbovaný do Červenej armády, a tak ako malý chlapec zostal s matkou sám. Vraví sa, že mal staršieho brata, s ktorým sa však nikdy nestretol, lebo bol zkanibalizovaný hladujúcimi dedinčanmi. Táto informácia však nie je oficiálne potvrdená. V roku 1943 Andrejova matka porodila nemanželskú dcéru. Niektoré zdroje uvádzajú, že dievčatko bolo počaté zo znásilnenia nemeckým vojakom, no o tejto informácii taktiež nie sú žiadne relevantné dôkazy.
Rodina Čikatilovcov veľkú časť Andrejovho detstva a dospievania žila v chudobe a hladovala kvôli uzavretiu hraníc krajiny, čo spôsobilo, že zúfalí ľudia začali kanibalizovať. Po skončení vojny bol Andrejov otec zatknutý za vlastizradu, lebo sa vzdal v boji a bol následne uväznený v nemeckom zajateckom tábore. Potom ako sa vrátil domov bol jeho vlastný syn donútený ho označiť za zbabelca.
Andrej trpel krátkozrakosťou, enurézou a impotenciou, kvôli čomu bol často šikanovaný od spolužiakov a trestaný od matky.
V pätnástich rokoch nastal v jeho živote moment, ktorý mu zmenil život, hoci si to ešte neuvedomoval. Andrej sa dostal do konfliktu s mladším dievčaťom. Počas krátkeho zápasu ju sotil na zem a v tom momente ejakuloval. Po rokoch sa k udalosti vyjadril: „Veľmi som sa obával tejto svojej slabosti, hoci si ju nikto nevšimol. Po tomto nešťastí som sa rozhodol skrotiť svoje telo, svoje pudy a dal som si prísahu, že sa nedotknem nikoho okrem mojej budúcej manželky.“
Počas puberty sa Andrej snažil udržiavať vzťahy s dievčatami a nájsť si budúcu manželku, no všetky uviazli na tom istom bode - pohlavný styk. „Dievčatá si za mojím chrbtom šepkali, že som impotentný. Veľmi som sa hanbil. Pokúsil som sa obesiť. Mama a nejakí mladí susedia ma vytiahli zo slučky. Myslel som si, že nikto nebude chcieť takého zahanbeného muža,“ cituje Andreja Čikatila web All that’s interesting.
Aj napriek sociálnym problémom, šikane a sebanenávisti mal Andrej dobré výsledky v škole. Dokonca nastúpil na vysokú školu, kde získal titul inžiniera. Kariéru započal v Komunistickej strane Sovietskeho zväzu, kde sa stal predsedom okresného výboru pre telesnú kultúru a šport. Časom zmenil svoju kariérnu cestu a stal sa učiteľom ruského jazyka a literatúry.
V roku 1963 sa oženil s Faynou, ženou, s ktorou ho zoznámila jeho sestra a aj napriekom problémom s impotenciou sa manželom narodila dcéra Lyudmila a syn Jurij.
Na začiatku sedemdesiatych rokov sa Andrej Čikatilo zamestnal ako učiteľ na internátnej škole v meste Novošachtinsk. Práve tu sa začala prejavovať jeho temná strana. Viacero študentov, dievčat aj chlapcov, nahlásili sexuálne obťažovanie zo strany učiteľa. Často sa mal detí nevhodne dotýkať počas doučovania a dokonca si mal masturbovať cez vrecko nohavíc. Posledná kvapka bola, keď obťažoval študentku počas plávania. Po tomto incidente bol zo školy vyhodený.
V roku 1978 sa presťahoval do mesta Šachty, kde znova začal pracovať ako učiteľ. Netrvalo však dlho a scenár s obťažovaním sa opakoval. Opäť bol prepustený. Kariéru učitela opustil a stal sa dodávateľom pre neznámu lokálnu firmu, vďaka ktorej cestoval po celej krajine.
V tomto roku a v tomto meste spáchal Andrej svoju prvú vraždu. 22. decembra 1978 si vytipoval deväťročnú Jelenu Zakotnovu s tým, že ju znásilní. Avšak, keď sa mu to nedarilo naštval sa, dievča ubodal a vypichol jej oči, počas čoho dosiahol vyvrcholenia. Následne jej telo hodil do rieky, kde bolo nájdené po dvoch dňoch. Počas vyšetrovania jej vraždy bol Andrej medzi podozrivými, no za jej vraždu bol nakoniec odsúdený a popravený dvadsaťpäťročný Aleksandr Kravčenko, ktorý v minulosti spáchal podobný zločin, no s týmto nemal nič spoločné.
Ďalšou obeťou sa stala sedemnásťročná prostitútka Larisa Tkačenkova. Dievča začal udierať päsťami do hlavy potom, ako sa mu posmievala kvôli jeho impotencii. Následne jej do pusy napchal hlinu a uškrtil ju. Potom jej mal údajne odkusnúť bradavky, prehltnúť ich a zneužiť mŕtvolu palicou.
Od roku 1982 sa vraždenie stalo pre Andreja Čikatila bežnou súčasťou života. Do roku 1990 zavraždil podľa jeho slov päťdesiatšesť žien a detí oboch pohlaví v rôznych častiach Sovietskeho zväzu. Nie všetky prípady sú verejne známe kvôli vtedajšej mediálnej cenzúre. Niektoré brutálne prípady však na verejnosť vyplávali.
Dvanásťročnú Ljubu Birjurovu zavraždil v lete 1982. Obeť bola bodnutá štyridsaťkrát a mala vypichnuté oči. Telo štrnásťročnej Ljuby Volobujevovej bolo nájdené až 260 kilometrov od Rostova, čo bol jeho obvyklý rádius. Jedna z najzmrzačenejších obetí bola desaťročná Olga Stalmačjonokova, ktorá mala z tela vyrezané srdce. Maniakovými obeťami sa stalo aj niekoľko chlapcov. Napríklad Alexej Voronka, ktorý bol nájdený s rozrezaným bruchom a odrezanými genitáliami alebo šestnásťročný Viktor Tiščenko, ktorý počas boja o život vraha pohryzol na prste, a tak po sebe zanechal dôkaz.
Všetky obete mali rovnaké alebo podobné zranenia, ako rezné a bodné rany, vypichnuté oči, zmrzačené alebo odstránené genitálie, natrhnuté ústa, stopy po pálení cigaretami a chýbajúce časti tiel. Niektoré mŕtvoly boli rozštvrtené. To však nie je všetko. Brutálny sériový vrah sa neskôr priznal, že niektoré chýbajúce časti tiel svojich obetí zjedol.
Počas rokov sa brutálnosť vrážd stále stupňovala a vyšetrovatelia si nevedeli rady. Nikto nechcel pripustiť, že by v Sovietskom zväze mohol vyčíňať sériový vrah, lebo táto skutočnosť bola podľa nich možná iba v západných kapitalistických krajinách. Vraždy vôbec nespojovali s jedným páchateľom a snažili sa ich “pripísať na konto“ mentálne postihnutým z internátnej školy Pervomaisky alebo nejakému gangu.
V roku 1985 bol k prípadu pridelený nový vyšetrovací tím na čele s Issom Kostoevom a Vladimirom Kolesnikovom. Prizvaný bol aj psychiater Aleksandr Buchanovskij, ktorý zostavil vrahov profil.
Trvalo asi rok a pol než nový tím prešiel všetky dôkazy, miesta činov a preveril viac ako tristo rôznych podobných vrážd za predchádzajúce štyri roky. Vypočutých bolo viac ako stopäťdesiattisíc podozrivých a bola testovaná ich krv. Vrah mal krvnú skupinu AB a medzi testovanými bol aj Čikatilo, no opäť im nevedno prečo unikol. V Rostove nad Donom a v okolí začali byť nonstop strážené všetky stanice, zastávky a okolie lesov (keďže veľa obetí bolo nájdených práve v lese) strážcami verejnej bezpečnosti v prestrojení. Všetkým podozrivým mužom boli kontrolované doklady a ich osobné údaje boli zaznamenané. Celá táto akcia dostala názov Lesný pás a podľa webu lenta.ru bolo vyriešených nesúvisiacich 16 vrážd, 46 znásilnení a 76 prípadov sodomie. Pred súd sa postavilo aj takmer 200 homosexuálov, pretože až do roku 1993 bola v Sovietskom zväze homosexualita považovaná za trestný čin.
Počas akcie bol zadržaný aj Andrej Čikatilo. Nie však za vraždy, ale za sexuálne obťažovanie potom, čo neznámej žene osahával prsia. K tomu mu pridali obvinenie za krádež linolea a autobatérií v práci, a tak skončil na niekoľko mesiacov za mrežami.
Potom ako bol od vrážd nejakú dobu pokoj, bola spustená nová operácia zvaná Decoy. Pri tejto akcii sa mladé príslušníčky KGB obliekli do civilu a pohybovali sa na miestach, kde sa mohol vyskytovať vrah. Ten sa však po prepustení z väzenia presídlil do iných oblastí mimo Rostova.
Poslednou obeťou Rostovského mäsiara sa stala dvadsaťdvaročná Svetlana Korostikova. Svetlana bola zavraždená 6. novembra 1990 v lese neďaleko stanice Donleschoz. Popritom ako vražedný maniak vychádzal z lesa, bol pristihnutý hliadkujúcim vyšetrovateľom v civile, ktorý ho hneď zastavil a vykonal kontrolu. Andrej mu povedal, že bol na hubách, no jeho formálne oblečenie tomu nenasvedčovalo. Keby mu vtedy vyšetrovateľ prehľadal tašku, zistil by, že v nej nemá huby ale odrezané prsia mladej ženy.
Keď bolo Svetlanino telo objavené, Čikatilo sa stal hlavným podozrivým. Okamžite bolo naňho nasadené sledovanie a v momente, ako sa pokúšal osloviť dvoch chlapcov bol 20. novembra 1990 zatknutý.
Podozrivého príslušníci KGB vypočúvali celé dni, no k ničomu sa nepriznal. Jeho mlčanie prelomil až po desiatich dňoch psychiater Aleksandr Buchanovskij. Rostovský rozparovač sa priznal k 56 vraždám na viacerých územiach Sovietskeho zväzu.
Obvinený bol nakoniec z vrážd 21 mužov a 31 žien. Na súde sa snažil zo seba spraviť duševne chorého. Vyzliekal si nohavice a ukazoval genitálie, vykrikoval že je tehotný a ďalšie klamstvá. Nikto mu toto správanie neuveril.
Andrej Čikatilo bol za 52 vrážd odsúdený k 52 trestom smrti. Poprava guľkou do hlavy bola vykonaná 14. februára 1994.
V roku 2009 bol Andrejov syn Jurij Čikatilo obvinený zo znásilnenia a pokusu o vraždu, takže očividne jablko nepadá ďaleko od stromu. O jeho dcére a bývalej manželke nie sú dohladateľné informácie.
